Alpské lyžovanie a servis -najmä slalomové vosky v tieni lyžového pocitu

S ním súvisiace voskové prekáračky však nikdy neboli v takej exkluzívnej pozícii ako napríklad v bežeckom lyžovaní. Na vrcholných podujatiach z úst slovenských klasikov viackrát zaznelo preklínanie "mazu" a na MS na ZOH i v pretekoch SP bolo často badať, že nešlo iba o výhovorky po neúspešných výsledkov. Reprezentácia v alpských disciplínach, hoci aj dlhé roky samostatnosti zostávala v tieni severskej vetvy, kategorizovaný odstup od špičky nikdy nezdôvodňovala mazaním.

Vosky sú dôležité, ale v súčasnom alpskom lyžovaní s derivovaným významom. Rekreační lyžiari si kedysi o tom mysleli svoje, najmä tí, ktorí ráno na svahu zvolili nesprávny vosk, alebo im ani univerzál nepomohol striasť sa bielej hmoty na sklznici. Napríklad v čase teflónovej moderny. Spodky lyží boli pestrofarebnou pýchou, najmä ak mal našinec renomovanú rakúsku, či americkú značku. Lenže keď nemenej parádne lyžiarky vsunul do špičkového viazania, celá materiálová exhibícia často vyšla navnivoč pre protivný mokrý sneh, ktorý sa chladnokrvne lepil na lyže ako v lete na topánky odporná lepkavá smola. V tom čase boli vosky ešte v pomerne silnej pozícii aj medzi servismanmi zjazdárskych hviezd. "Aj dnes majú širokú škálu. Napríklad mám na nula až mínus tri, mínus tri až mínus osem a od mínus osem do mínus dvadsaťpäť. Môžem napríklad urobiť aj menší mix a vosk sa mi chytí. Ale napríklad v slalome vosky až tak veľmi nerozhodujú, pretekár musí chytiť svoju rýchlosť a nemôže viniť lyžu, že by išla pomaly, " zdôrazňuje pre TASR Vladimír Kovár, servisman tímu Veroniky Zuzulovej.

Jeho "klientka" je v prvom rade špeciálna slalomárka. V druhom slede sa venuje obrovskému slalomu, tam už je to trochu aj o mazaní, najmä v prechodoch do plochejších častí. "Ale samozrejme, že najväčší alchymisti sú, okrem servismanov pre bežecké lyžovanie, tí, ktorí pripravujú lyže pre rýchlostné disciplíny, " pokračuje Kovár. Veronika potrebuje v prvom rade lyže na pocit: "Na jej výkonnostnej hladine je už potreba materiálu, na ktorom sa dobre cíti. A to sú ešte ženy v pohode... Všeobecne je známe, že špičkoví chlapi sú ako deti. S lyžami sa maznajú, sú punktičkári. Ženy to až tak veľmi neanalyzujú. "

Vosk v točivých disciplínach je teda naozaj skôr na to, aby lyžu ochránil. V slalome pretekár ťaží nielen z talentu, ale aj z materiálu ako takého, resp. z celého komplexu servisnej prípravy. Vôbec všetci poprední zjazdári fungujú so servismanmi na spôsob pilotov F1. "Keď pretekár s lyžou nepracuje, keď nepracuje na tom oblúku a neženie lyže dole, tak môžu byť namazané aj zlatým poťahom, sú mu na nič. S Veronikou to je super robota, lebo vyzrela aj v tejto oblasti. Sama cíti lyže a sama mi hovorí, ako by čo malo byť, " pochvaľuje si Kovár. Zuzulová má k dispozícii viacero párov lyží, niektoré sú číro tréningové a prirodzene, že na každú disciplínu iné. Úlohou servismana je neustále reštaurovať najmä súťažné páry. Pretekári neradi menia, je pre nich lepšie, keď sú lyže vyjazdené, otestované, sú vlastne silou zvyku.

Ani bežci na lyžiach nie sú v športe výnimkou, aj ani dávajú na pocit. Skôr však na pocit rýchlosti a sklzu, vosky sú dôležité, aby im to nepodkĺzavalo pri stúpaní a aby im to kĺzalo počas driny na rovine. V slalomových disciplínach, nevynímajúc kĺzavejší superobrovský (super-G) rozhoduje cit pre oblúk. Pretekár musí byť s lyžou na jednej vlnovej dĺžke, ona musí robiť to, čo od nej vyžaduje svojou jazdeckou technikou. "Kedysi to bolo jednoduchšie, prišla lyža, za chvíľu bola nabrúsená, navoskovaná a nikto nič neriešil. Dnes je to len robota a robota, v zime, v lete, to je jedno, " pofrfle si občas Kovár.

Jeho výhodou je fakt, že sám kedysi vrcholovo lyžoval a nebolo to až tak dávno. Slovenský reprezentant druhej polovice 90-tych rokov je v tíme aj asistentom trénera Timoteja Zuzulu, v podstate ako hovorí "dievčaťom pre všetko". Predsa však drvivú väčšinu jeho pracovného času tvorí servis: "Lyža je najlepšie pripravená vtedy, keď je všetko krásne zahladené a zarovnané, aby všetky uhly sedeli. Potom sa to uspôsobí na pretekára. Pýtal som sa vo fabrike, tam mi hovorili, že keď sa aj šesť-sedem krát za sezónu jedna a tá istá lyža dá na stroj, tak sa nič nedeje, lyža nedostáva nejaké veľké pecky do pružnosti. "

Alfou a omegou slalomárskeho servismana je ostrosť lyží. Musia byť perfektne nabrúsené, hrany zarovnané: "Každá hrana má svoju vytvrdzovaciu šponu. Po nabrúsení na každej hrane zostáva akási mikrošpona, ktorá nie je jasne vidno a tú treba vždy zahladiť zase diamantom. To sú už také dolaďovačky. Sklznica sa musí sa riadne vyčistiť, kefou, nie chemicky, chemicky sa čistia sklznice len vtedy, ak prejde pretekár na vleku, na našich zjazdovkách je to dosť často na vazelíne. Potom prichádza fáza mazania. Keď je lyža hotová, nechá sa troška odstáť, minimálne trištvrte hodiny, niekedy celú noc. Nie je dobre lyžu nechávať v chlade, vlhku, vždy je lepšie keď je izbová teplota, vosk sa lepšie vpije do sklznice. Po odstáti sa lyže stiahnu, riadne sa vyleštia, vykefujú a sú pripravené na preteky. "